Kamenárstvo Apis

Technológia spracovania kameňa

Kamenárstvo - O kamenárstve - Technológia spracovania kameňa

Moderné technológie spracovania kameňa

Dnešné moderné technológie spracovania kameňa sa dajú do niekoľkých skupín.

• Ťažba kameňa (jedna z najťažších prác v histórii ľudstva)
• Rezanie kameňa
• Leštenie kameňa
• Lámanie kameňa

O kamenárstve z histórie:

Kamenárstvo patrilo odjakživa k remeslám, ktoré si vyžadovali zručnosť, silu, presnosť a um. Kameňom pripisovali ľudia symbolický význam no viac menej negatívneho charakteru, znamenali silu, ťarchu, tvrdosť, alebo mŕtve, chladné, studené. Pričom z kameňa sa vyrábali výrobky, ktoré boli k bežnému človeku blízko a viac pomáhali ako ubližovali. Na kamenných peciach sa hriali a v kamenných peciach piekli chlieb. Kamene používali aj v medicíne, teplé ale aj studené. Z pojmom dobrý kameň ste sa stretli len zriedka, skôr toto: „tento kameň je dobrý“ na kameň povedal sochár, alebo kamenár, prípadne murár. Vo väčšine sa však používalo, (ako aj teraz), výraz: „to je pekný kameň“. Každý si pod týmto pojmom predstaví niečo iné, pozitívne či negatívne.

Najskôr sa k opracovaniu kameňa pridali jednoduché náradia, (sekáče a kladivá). Vývojom sa kamenári zdokonaľovali a spájali pretože práca si vyžadovala aj hrubú silu a čoraz viac ľudí prakticky využívali kamenárske výrobky. Z Kameňa sa stavali domy, kostoly, vznikali cechy a neskôr ich nazvali Kamenárstva. „Viac hláv - viac rozumu“ aj preto sa zdokonaľovali činnosti spojené s úpravou a spracovaním kameňa. Modernizovala sa nielen výrobná mechanizácia a náradia ale hlavne menilo sa aj využitie kamenárstva.

Kamenárstvo bolo povýšené na remeslo a kamenár sa stal vyhľadávaným práve pre svoju zručnosť. Z kameňa sa začali postupne vyrábať nielen užitočné predmety ako napríklad kamenné stoly a lavice, kamenné domy, kamenné schody ale pribudli umelecké predmety napríklad kamenné sochy, kamenné fontány, pribudli okrasné mozaikové kamenné prvky, začali sa z kameňa zdobiť interiéry chrámov a kostolov. Kamenné stavby boli síce od pradávna, ale ich podoba sa menila a mení sa aj dnes. Čo sa však nezmenilo, je to, že vždy pri tom musí byť človek – odborník, človek, ktorý vie kam má buchnúť, ako kameň rezať, brúsiť, leštiť, ako vyrobiť kamennú guľu, kužeľ, alebo valec z kameňa. Pod jeho rukami sa menil kameň na dielo. Čiže menil sa štýl a spôsob spracovania kameňa, menili sa náradia a menil sa pohľad na kamene a samozrejme menila sa technológia spracovania a vedomosti kamenárov.

Kamene sa používali a dodnes sa využívajú aj pri smutných chvíľach nášho života, kde sa stretávame s rozlúčkou a smrťou. Kamene, ktoré ľudí sprevádzali po celý život sa pre tentokrát stali sprevádzajúcim prvkom aj po smrti človeka. „Človeka uložili do kamenného hrobu a na vrch položili náhrobný kameň“. Tento kameň sa stal praktickým ozdobným ,ale aj symbolickým prvom. Na dnešných cintorínoch nájdeme aj skvosty cintorínskej architektúry alebo aj jednoduché kamene, ktoré zdobia miesta našich predkov. Súčasťou týchto “náhrobných kameňov“ sú rôzne doplnky ako napríklad kovové alebo murované „ploty“, lampáše, kríže, ozdobné písma, fotografie... Každý cintorín je iný, niekde prevláda prírodný kameň, pretože v tomto kraji je dostupný a preto si ho „krajania“ vyberajú najčastejšie. V architektúre cintorínov je vytvorená benevolentnosť návrhov náhrobných kameňov. Stretávame sa tam s rôznorodými modelmi a rozmermi. Je to síce o vkuse a názore aký ozdobný prvok si každý zvolí a nie je daný žiaden štandardný rozmer a tvar a možno aj preto pôsobia cintoríny tak neusporiadane.